KRAJINOU OVOCNÝCH STROMŮ: PŘÍBĚHY TRADIČNÍCH ODRŮD

Celkovo sme počas prieskumu zaznamenali 193 stromov. Väčšinu z nich tvorili jablone (144 jedincov), nasledovali hrušky tvorené 37 stromami a slivky zastúpené 12 jedincami. Možno sa pýtate, či to nie je na také veľké územie málo. Veď ovocných stromov je tomto type krajiny oveľa viac. Je to tak, sú ich tisíce. No nám nešlo o zmapovanie každého stromu. Zameriavali sme sa na zachytenie čo najväčšej odrodovej pestrosti. Zo starých odrôd, ktoré sme počas prieskumu našli, sme zmapovali v rámci danej odrody vždy len pár jedincov. Väčší dôraz sme však kládli na odrody krajové, ktoré sú bežnej ovocinárskej verejnosti neznáme, no pre región Bielych Karpát môžu byť špecifické. Sumárny prehľad o počtoch zmapovaných jedincov a odrôd nájdete v priloženej tabuľke (Tab. č. 1).

V regióne nachádzame tak tradičné staré odrody, ako aj na odrody krajové. Nachádzajú sa tu však aj odrody raritné, na iných územiach doposiaľ nemapované. Z tradičných, bežne pestovaných odrôd jabloní (Malus domestica), ktoré sa nachádzajú nielen v Regióne Bielych Karpát, ale s menšou či väčšou frekvenciu výskytu naprieč celým Slovenskom sú nimi napríklad Baumannova reneta Blenheimská reneta Boskoopské,  Coulonova reneta, Croncelské, Gascoygneho šarlátové, Gdaňský hranáč, Golden delicious, Harbertova reneta, Kalvil červený jesenný, Kardinál pásikavý, Kniežacie zelené, Kožená reneta jesenná, Kožená reneta zimná, Krasokvet žltý, Matkino, Priesvitné letné, Spartan, Sudetská reneta, a Viliamovo. Za zriedkavé štandardné, staré odrody považujeme nasledujúce: Korunný princ Rudolf a Oberdickova reneta. Tieto sa bežne v krajine nevyskytujú. Prioritu ochrany však určite majú odrody krajové (pomenované) a hodnotné genotypy, ktoré sa nepodarilo určiť (pomenovať). Sú nimi napríklad Ďatlovské, Kalvil biely jesenný, Lipuvka, či odroda s názvom Mastné a skutočne veľké množstvo nepomenovaných odrôd, ktoré sú reprezentované 53 jedincami, pričom väčšinou ide o rôznorodé genotypy. Nachádzame medzi nimi aj kategóriu Sláďat, ktoré sú špecifické absenciou kyselín. V regióne sú zastúpené viacerými genotypmi. 

Z tradičných, bežne pestovaných odrôd hrušiek (Pyrus communis), ktoré sa nachádzajú v našej krajine vyskytujú opakovane spomeňme odrodu Avranšská, Boscova fľaša, Dvorná maslovka, Eliška, Charneuská, Merodova maslovka, Pastornica, Špinka a Williamsova. Určené krajové odrody reprezentujú: Bojkovianka, Dula,  Dúhonatka (Hýl), Jakubiarka a Krvavka veľká. Časť genofondu tvorili odrody neurčené, ide o 12 jedincov. Nízky diverzitu hrušiek môžeme prisúdiť najmä absencii plodov v roku mapovania. 

V záujmovom území sa nachádzajú štandardné odrody sliviek, patria medzi ne najmä Bystrické slivky a Duranzie. No takisto zaujímavé krajové odrody s pracovnými názvami: Gulovačka (Žitkovské sračky), Špendlík (neskorší), Okrúhlica 1, Trnka malá, Žltá okrúhlička. Takisto ako v prípade hrušiek, bolo veľmi veľa stromov bez plodov.

Vybraná skupina odrôd, nájde svoje miesto v novovznikajúcom genofondovom sade, ktorý vzniká takisto v rámci tohto projektu v obci Dolné Srnie.

Celú správu s podrobnými výsledkami nájdete tu.

Mapovanie starých a krajových odrôd ovocných stromov, evidencia, dokumentácia, realizované v rámci projektu Interreg Slovensko – Česko, Krajinou ovocných stromů: Příběhy tradičních odrůd, Kód projektu: 403201DXT9